1. |
Že-Na
04:05
|
|||
|
Prekvapiť ma vedia občas vlastné predsudky,
že vraj chutí biele víno, tak si sadám pred súdky.
Doteraz som mala len akostné červené.
Neviem sa rozhodnúť, no to patrí ku žene.
Svoju pestrú myseľ zamestnávam vo všetkom.
Rada zvýšim výšku svoju hoc len opätkom.
V spoločnosti, kde som svoja, hneď sa uvoľním
a na vtipoch smejem sa, hoci nerozumiem im.
Že-na že-na že-na že-na že-na súlad treba rým,
preto na na na na na na chvíľu sa zamyslím...
Pomaly zvykám si na ženu, s ktorou občas hádam sa,
občas aj v jej slovách zakopaného hľadám psa,
no učím sa ju chápať a podporovať v tom,
že môže robiť faux pas a kašľať na bontón.
Mením svojho hlasu tón, no farba ostáva.
Keď ti poviem, poďme vľavo, myslím, poďme doprava,
a keď mlčím, tak to opäť niečo znamená...
Zisťuj, hádaj, pýtaj sa, veď takto som už stvorená.
Že-na že-na že-na že-na že-na súlad treba rým,
preto na na na na na na chvíľu sa zamyslím...
Že-na že-na že-na že-na že-na preteky treba dvoch.
Naše ciele sú aj v obehu, nezabránim obehu v ľudských názoroch.
Za volantom vnímam všetko okrem dopravy,
zrkadielko spätné, nech sa vidím, nastavím.
Zaparkujem rovno, ale nie ešte dnes.
Naozaj zaparkujem rovno, ale mávam z toho stres.
Keď chcem viacej pozornosti, všetko zveličím.
Ak po niečom veľmi túžim, tak si dožičím.
Keď sa bojím čokoládou nervy odbúram,
v tom momente druhoradá je mi figúra.
Že-na že-na že-na že-na že-na súlad treba rým,
preto na na na na na na chvíľu sa zamyslím...
Že-na že-na že-na že-na že-na preteky treba dvoch.
Naše ciele sú aj v obehu, nezabránim obehu v ľudských názoroch.
A prečo sa ja vlastne nad tým všetkým zamýšľam?
Táto chvíľa tvorivá ako prišla, odišla,
tak idem si ja radšej hľadieť na seba,
no začínam byť hladná, tak predtým pôjdem na kebab
až potom začnem od seba.
|
||||
2. |
Pod imelom
03:46
|
|||
|
Možno keby som bola viac ticho,
počula by som v tom hluku prepychov aj tvoje priania.
Už viem, že klamú zdania
a slová ozaj rania city.
Kto sa zranil si ty...
Možno by nám vydržal vzťah dlhšie,
keby som dovolila, aby si mi ušiel,
tak by si zostal.
Stojím na druhej strane mosta
a čakám…
Možno by duša prenikala moje telo,
možno by srdce láskou zahorelo,
keby sme si pod imelom,
keby sme sa pod imelom
cítili nájdení...
Ešte jednu kocku cukru dajte mi,
nech je mi sladšie aj tu na zemi.
Ponorím zmysly svoje do peny
a na podstavec drevený, si ťa položím.
Strážim ťa ako chlapca z dreva.
No ty si neožil, no ty si neožil...
Možno by duša prenikala moje telo,
možno by srdce láskou zahorelo,
keby sme si pod imelom,
keby sme sa pod imelom.
Možno by sme vyzerali bielo,
keby sa nám viacej chcelo,
keby sme sa pod imelom...
Možno keby usuším tie kvety
a nahrám piesne na kazety a na platne,
tak možno vydržíš mi dlhšie,
ale vydržalo dlhšie všetko ostatné...
Možno by duša prenikala moje telo,
možno by srdce láskou zahorelo,
keby sme si pod imelom,
keby sme sa pod imelom.
Možno by sme vyzerali bielo,
keby sa nám viacej chcelo,
keby sme sa pod imelom...
Možno keby na chodníku nechám
kocky cukru nájdem cestu späť.
Akosi dymí strecha z nášho domu,
tento dym mi navždy bude v hlave tkvieť...
|
||||
3. |
Normálny život
02:43
|
|||
|
Chcem úplne normálny život, normálne dni,
chcem azda veľa?
Chalúpku v horách a záhradu
so susedmi zdieľať.
Len tak objať si muža a mať pocit,
že mám kam ísť.
Len tak objať si muža a mať pocit...
Mne stačí izba, láska,
čo siaha až do hlbokých jám.
Na stole sviečka a svetlo a príbor,
kde nikto neje sám.
Nechcem jak v divadle žiť, chcem zdolať vrchol,
odkiaľ je vidieť všetko.
Spievať a hrať a chovať včely,
tak ako môj dedko.
Piecť buchty deťom a vnučkám
a kŕmiť všetky cudzie zvery.
Mať plné srdce, nie vrecká
a stále v prozreteľnosť veriť.
Mne stačí človek a rieka,
kde budem len tak bosá stáť.
Nechcem mať slávu a autá,
chcem šťastie, čo nenechám si vziať.
A žiadne kontá a splátky
a zmluvy a zaprataný dvor.
A žiadne zrady a hádky
a zbrane horšie ako mor.
S úsmevom vítať aj chorých
a hostí si nechať vo dvore.
A s Bohom v dome a v duši
sa oddať jeho pokore.
Mne stačí izba, láska,
čo siaha až do hlbokých jám.
Na stole sviečka a svetlo a príbor,
kde nikto neje sám.
Mne stačí hudba a tóny,
čo hrajú mojim najmilším.
Mne stačia oči,
čo vedia dobré od zlého odlíšiť.
Chcem úplne normálny život, normálne dni,
chcem azda veľa?
|
||||
4. |
Nezrelé jablká
03:57
|
|||
|
Niekedy mám pocit, že sa
zamotávam do diaľky.
Ako kobra vstávam z koša,
nie však na zvuk píšťalky.
Na dotyk mi horí ruka,
v ktorej chýba zapálenie.
Skutky nie sú také krásne,
keď ich chcem mať vystavené.
Na vlastnom cítení, na vlastných postojoch.
Človek sa udusí, keď klame dušu si.
Niečo je predsa len pravdivé v reklamách,
keď vravia, byť sebou musíš byť od rána.
Niekedy mám pocit, že sa
zamotávam v priestore.
Všade vôkol plno stromov,
vidím iba niektoré.
Trhám ich plody, aj keď
ešte sú zelené.
Keď sa niečo nepodarí,
schovávam sa za tiene.
Na vlastnom cítení, na vlastných postojoch.
Človek sa udusí, keď klame dušu si.
Niečo je predsa len pravdivé v reklamách,
keď vravia, byť sebou musíš byť od rána.
Podporím zločiny,
keď duša uniká.
Zatknutým neprávom
vymením právnika.
Sklamaných, zranených
unesiem z trápení.
Nezrelé jablká
dozrejú na rukách...
|
||||
5. |
Asi si ho vezmem späť
04:37
|
|||
|
Ukázal si mi veci, na ktorých ti záleží.
Ukázal si mi život, ktorým ale nechcem žiť.
Ukázal si mi, že rád bývaš vonku do rána.
Neviem či, neviem či triezvy, na to pohľad mám...
Trochu ma mrzia tvoje tajomné priority,
pri ktorých sa na horných priečkach vôbec necítim.
Ako muž nedal si mi poznať, že sa pobiješ,
predbehnú ťa iný, zbytočne ti vravím bež.
Verila som, že budeš rytier, čo ma odnesie.
Zatiaľ ma vozíš iba na podivnom kolese.
Riskla som srdce, aby si ho v rukách chvíľu mal.
Nechala by som ti ho, keby si viac bojoval.
No asi si ho vezmem späť...
Chcem ti dať šancu, ale ak ju opäť necháš, tak
na stanici železničnej nasadnem na prvý…
Vraj každé utrpenie vždy nejaký zmysel má,
nebudem sa vzpierať, keď hádžu ma ku šelmám.
Verila som, že budeš rytier, čo ma odnesie.
Zatiaľ ma vozíš iba na podivnom kolese.
Riskla som srdce, aby si ho v rukách chvíľu mal.
Nechala by som ti ho, keby si viac bojoval.
No asi si ho vezmem späť...
Mrzia ma všetky šance venované tebe.
Si uhlík, ktorý páli, keď si kráčam po pahrebe.
Predtým som nadnesená lietala si svetom.
Nevrav, že city boli slabé, a že preto.
Verila som, že budeš rytier, čo ma odnesie.
Zatiaľ ma vozíš iba na podivnom kolese.
Riskla som srdce, aby si ho v rukách chvíľu mal.
Nechala by som ti ho, keby si viac bojoval.
No asi si ho vezmem späť...
|
||||
6. |
Kam tento svet speje
04:55
|
|||
|
Kam tento svet speje?
Keď zuby majú byť len biele.
Vraždy sú aj v leporele.
Kam ten svet speje?
Rozum nie vždy ide s vekom.
Závislí sme vždy na niekom.
Zaspávame vďaka liekom.
Čo robiť s dušou človeka?
Sloboda narieka,
lebo nám velí svet a jeho stroje
už vedú s nami boje o vzácny čas.
Ochranky do parkov, problémy s morálkou.
A viacej ruchu jak čerstvého vzduchu.
A iba schránky ostali z nás, ostali z nás.
Nad hlavami signál krúži.
Človek zvláštnym bohom slúži.
Zo žien sa stávajú muži,
čo dobýjajú pevnosti.
Hádame sa pre hlúposti.
Blížime si až do kosti.
Našich myšlienok sa niekto zhostil,
chce riadiť život človeka,
Sloboda narieka,
lebo nám velí svet a jeho stroje
už vedú s nami boje o vzácny čas.
Ochranky do parkov, problémy s morálkou.
A viacej ruchu jak čerstvého vzduchu.
A iba schránky ostali z nás, ostali z nás.
Sloboda narieka,
lebo nám velí svet a jeho stroje
už vedú s nami boje o vzácny čas
Ochranky do parkov, problémy s morálkou.
A viacej ruchu jak čerstvého vzduchu.
A iba schránky ostali z nás, ostali z nás.
|
||||
7. |
Soľ nad zlato
05:17
|
|||
|
Ľutujem, že som si nevážila soľ,
môj nočný kľud si to odniesol.
Ukradla som si z večera,
prehnane sladký džem na chlieb si natieram.
Ľutujem, mala som kroky túlavé.
Som chladná na slnku a smädná na ťave.
Ukradla som si z večera,
keď vlastnou pýchou sa o vzťahy oberá.
Svedomie niekedy potreté medom je.
Blízkeho priateľa držím si od tela
a Boha zakryla nado mnou obloha.
Z vlastných chýb mozaiku zakladám do hárku,
tak sa vpíjam.
Chcem, nech zaslúžim si smiech,
nech nie som tá, čo brzdí priateľstva kolobeh.
Nespozná ten, kto nezažil,
načo mám skafander, keď nie som v beztiaži.
Pod jabloň ku hadom líham si do trávy,
načo mám oslavu, keď sa tam nebavím.
Oslavu, na ktorú sama nestačím.
Neskoro spoznala, čo má byť v koláči
Svedomie niekedy potreté medom je.
Blízkeho priateľa držím si od tela
a Boha zakryla nado mnou obloha.
Z vlastných chýb mozaiku zakladám do hárku,
tak sa vpíjam.
Nie však jak poetka, nie ako básnička.
Skláňam sa, korím sa, chcem svoj kus z nebíčka.
Mám srdce so záplatou,
s ktorou stávam sa skutočne bohatou.
Tak šťastie volám to, keď sa povýši soľ nad zlato.
|
||||
8. |
Horské chrámy
04:03
|
|||
|
Chýba mi tvoj dych,
čo ma volal do horských chrámov.
Zničil si ho tým neúprimným kreslením
plánov dní, čo sú...
Túžbu mám bosú, tak ju maj tiež, veď vieš,
len ak chceš.
Chýba mi tu jar,
ktorá zdobí našu tvár smiechom.
Prečo zabúdaš na slová,
čo v slovách máš?
Prečo sa rán bojíš, prečo sám stojíš,
prečo ma láskou nevieš v náručí nosiť?
Maj ma rád bez slov.
Maj ma rád, ja budem tou dúhou.
Daj mi viac, kráčam od teba.
Chyť ma, veď mám, lásku mám.
Chcem byť dúhou snov.
Chcem byť lúkou farebnou, svietiť.
Tvoj plač objímam, preto zapri seba sám.
Skús žiť, kým hľadáš, čakám, kým sa dáš
do mojich rúk sa schúľ, maj ma rád, prosím.
Maj ma rád bez slov.
Maj ma rád, ja budem tou dúhou.
Daj mi viac, kráčam od teba.
Chyť ma, veď mám, lásku mám.
Maj ma rád bez slov.
Maj ma rád, ja budem tou dúhou.
Daj mi viac, kráčam od teba.
Chyť ma, veď mám, lásku mám.
… lásku mám
|
||||
9. |
Dobrý deň, to som ja
03:52
|
|||
|
Chce sa mi plakať a smiať,
ešte chcem pred vami stáť.
S pravdou von budem vám hrať,
už iba chvíľa stačí mi a budem dobre sa mať.
Ak by aj búrka bola,
budem sa na gondolách
rozprávať o tom, že mne
ku šťastiu chýba už iba učiť sa povedať nie.
Bude mi ľahšie, bude mi ľahšie.
Poviem si nevadí, ak občas neladím.
Dobrý deň, to som ja a dôvod sa predsa našiel.
Chce sa mi odísť a vrátiť sa späť,
na ohľady nehľadieť.
Už viem, že sebou som keď
spokojná bývam tam, kde som tam, kde som spokojná hneď.
Bude mi ľahšie, bude mi ľahšie.
Poviem si nevadí, ak občas neladím.
Dobrý deň, to som ja a dôvod sa predsa našiel.
Bude mi krajšie, bude mi krajšie.
Poviem si nevadí, svetom sa neriadim.
Dobrý deň, to som ja a dôvod sa predsa našiel.
Chceme cítiť sa milovaní,
vo svetroch rozťahaných.
Prispôsobíme si deň,
hoci nám nebýva po vôli robievať obety preň.
Ak by aj búrka bola,
budem sa na gondolách
rozprávať o tom, že mne
ku šťastiu chýba už iba učiť sa povedať nie.
|
||||
10. |
Možno raz
03:39
|
|||
|
Možno raz nájdeš ma
na prahu tvojho sna.
A potom možno uveríš,
že je so mnou iba kríž.
Na sklonku tohto sna
uvidíš, aká vskutku som.
A potom možno prisvedčíš,
že ani vo sne nie si v bezpečí.
Ráno, keď vstaneš, uveríš,
že deň je snom a sen je dňom.
A potom možno uvidíš
vo všetkom krásu a aj kríž.
Keď sa s tým zmieriš, uvidíš,
že si len kvapkou bez mena.
A potom možno uveríš,
že každé trápenie je odmena.
|
||||
11. |
Vianočná
03:40
|
|||
|
Už zasa sneží a vyhráva,
všade beží komerčná zábava.
Díva sa prísne aj kapor na stole
šupinkou blysne ako top modelka – na móle.
Už zasa bláznia Santovia domodra,
výzdoby v Tescách od polky októbra.
Pokoj je v keli, keď sa len zháňame.
Stres ľuďom velí, Vianoce pod palmou – nechávame.
Zvoní, zvoní, ale iba v hlave,
Vianoce pravé zapadli v dave.
Láska, láska iba počas sviatkov,
usmiate tváre trvajú krátko.
Punčom sa opíja
vianočná utópia.
Opäť nám nútia darčeky na mieru,
ktoré si všetci nadšene vyberú.
Čím viac, tým lepšie – dnes platí na všetko
súcit nás prešiel na čele s nálepkou – vypredané.
Zvoní, zvoní – je to predpísané
a vopred dané – láskavé dlane.
Zvoní, zvoní, aj keď sme pobláznení,
aj keď je málo pravdy na zemi.
Podstatu Vianoc
svet nezmení.
|
||||
12. |
Pamela
02:49
|
|||
|
Položte ma na stôl, chcem byť teraz iná,
predajte mi slávu Charlieho Chaplina,
a vymeňte mi môj nos za taký, ako má Kate Moss
alebo nech vám ju aspoň pripomínam...
Položte ma na stôl a pridajte, kde treba,
nech sa podobám na iných, nie na seba,
chcem byť, iná ako som, ako Pamela Anderson
alebo nech vám ju aspoň pripomínam...
Ktorá z vás môžem byť, prezerám katalóg,
sľubujú premeniť bez nároku na nárok.
Natrite mi vlasy na blond, chcem byť iná.
Vraj je teraz v móde hlavne blondína.
Nájdite mi priateľa - nech je ako od Mattela
alebo nech Kena aspoň pripomína.
Ktorá z vás môžem byť, prezerám katalóg,
sľubujú premeniť bez nároku na nárok.
Premeňte ma naspäť, chcem ísť druhou triedou,
cítim sa byť iná, no necítim nebo...
Chcem byť opäť slobodná, veľký na to dôvod mám,
slobodu viem cítiť, iba keď som sebou...
La la la la la la ... odkladám katalóg.
La la la la la la ... bez nároku na nárok.
|
||||
Sima Martausová Bratislava, Slovakia
Všetko, čo sa mi v živote deje - je pre mňa veľký dar. Každú vytvorenú pesničku, každého človeka a každého hudobníka, ktorého som na tejto svojej „ceste hudbou“ stretla si veľmi vážim. Mám radosť z toho, že môžem tvoriť, spievať a deliť sa o svoje pocity s Vami. A ďakujem Vám za to, že pri mne stojíte a robíte mi radosť tým, že ste:-) ... more
If you like Sima Martausová, you may also like:
The tender UK psych folk on “Continuum” explores motherhood through song.
go to album
Sorry I'm So Sensitive
by Bea Stewart
The second EP from Northern Irish singer-songwriter Bea Stewart runs from gentle folk to pillowy pop ballads, all perfectly executed.
go to album
The Room
by Fabiano do Nascimento & Sam Gendel
featured on Bandcamp Radio Jan 9, 2024
go to album
Stirring Americana set to acoustic arrangements and topped by the legendary Alice Gerrard’s lovely, world-wise voice.
go to album
Michelle Stodart’s folk music captures hope in melancholy, addressing the transformational aspects of the most challenging times.
go to album
Veneer (20th Anniversary Deluxe Edition)
by José González
featured on Bandcamp Radio Aug 29, 2023
go to album
Introspective, homespun folk tunes from John Donne that feel informed by the sugary bleakness of '80s and '90s indie pop.
go to album
