1. |
Želé
03:26
|
|||
|
Na pocitoch značka, čo má proporcie skvelé.
Na zákusku želé, čo sa od radosti trasie
ako človek, čo už svoju vyvolenú našiel.
Dávno známe že vraj radosť rozdávaním rastie,
a že úsmev nosí šťastie viacej ako kominár.
Až keď všetko staré skončí, nové môže začínať.
V oranžovo-červenej vchádzam do rúk jesene.
Odpustené bolo všetko poblúdenej Magdaléne.
Potom v čierno-bielej srdce na vešiak si zavesím,
aby bolo vyrovnané sťa klavírne klávesy.
Na pocitoch láska, čo má proporcie skvelé.
Dokonalá harmónia často stojí na kapele.
Dokonalé vzťahy často sú otázkou kompromisu,
si mi vzácny ako káva vzácna je pre tiramisu.
V oranžovo-červenej vchádzam do rúk jesene,
odpustené bolo všetko poblúdenej Magdaléne.
Potom v čierno-bielej srdce na vešiak si zavesím,
aby bolo vyrovnané sťa klavírne klávesy.
V oranžovo-červenej vchádzam do rúk jesene,
odpustené bolo všetko poblúdenej Magdaléne.
Potom v čierno-bielej srdce na vešiak si zavesím,
aby bolo vyrovnané sťa klavírne klávesy.
Na pocitoch značka, čo má proporcie skvelé.
Na zákusku želé, čo sa od radosti trasie
ako človek, čo už svoju polovičku našiel.
|
||||
2. |
V pouličných kaviarňach
04:28
|
|||
|
Keď život znie akusticky v pouličných kaviarňach
Kde ma kofeín neprebúdza ani zbrane nezrania
Kde mnou búrka nepremokne, a kde ohňom nezhorím
Vrývam čiarky do kôry a rátam dni, kedy si budeme bližšie
Keď ma zrady nezrazia a blázni ma nezrazia
A keď budem druhá zas ja, nezľaknem sa poradia
Do očí ti rada vkladám zopár textov k pesničkám
Preto šťastie nehýčkam, lebo neviem, čo prinesie zajtra
Keď sa naše líca spoja, a potom aj pohľady
Stále čakám na tvoj prvý krok, čo aj tak nespravíš
Asi mi už nepomáha chodiť k druhým po rady
Schovávam do trávy vtipné a zaľúbené postavy
Keď sa stane, čo sa má stať a zvyknem si na prehry
Vtedy ľahšie udržím sa, aj keby ma predbehli
Maliarske plátna nechám vytvoreným šansónom
A môj obraz nech si spieva v tichu, hoc aj za domom
A budem spať do rána, dlho a sladko
Keď si nájdeš ku mne cestu
Tak si nájdi ku mne cestu
Keď život znie akusticky v pouličných kaviarňach
Kde ma kofeín neprebúdza ani zbrane nezrania
Vtedy budem správne zrelá, nech ma môžeš odtrhnúť
Zo stromu do dlane a do srdca, a tam ti ostanem...
|
||||
3. |
Buď mi doktorom
04:07
|
|||
|
Buď mi doktorom, buď mojou pevnou oporou,
šípom amorov, ktorý čaká za horou.
Vylieč srdce mi, ak dlho leží na zemi,
lieč mi dušu, lieč - až potom ju pustím preč.
Buď mi lekárom, čistý ligot pohárov.
Vylieč všetok strach nielen v návštevných hodinách.
Vylieč z obavy každý pohľad nezdravý,
lieč mi dušu, lieč - až potom ju pustím preč.
Ako čistá voda, čerstvý chlieb,
vzorný tlak a správny tep - buď mi hneď.
Na čerstvý vzduch vezmi ma,
buď moja krvná skupina.
Vezmi ma.
Buď mi tabletkou, čo zaberie na všetko,
v každom postoji, láska rany zahojí.
V každom trápení počkaj na mňa môj ženích.
To, čo lieči svet je každého srdca stred.
Ako čistá voda, čerstvý chlieb,
vzorný tlak a správny tep - buď mi hneď.
Na čerstvý vzduch vezmi ma,
buď moja krvná skupina.
Vezmi ma.
Ako čistá voda, čerstvý chlieb,
vzorný tlak a správny tep - buď mi hneď.
Na čerstvý vzduch vezmi ma,
buď moja krvná skupina.
Vezmi ma.
Ako čistá voda, čerstvý chlieb,
vzorný tlak a správny tep - prosím, buď mi hneď.
Do svojich rúk vezmi ma,
buď moja krvná skupina.
Vezmi ma.
Odovzdám sa ti, ku tebe sa obrátim.
Keď prší z oblakov, lieč ma prosím hocjako.
Keď prší z očí mi, aj so šatami mokrými,
Lieč mi dušu, lieč - až potom ju pustím preč.
|
||||
4. |
Kormorán
04:50
|
|||
|
Bol raz jeden kormorán,
ktorý lietal väčšinou sám,
aj keď ho poľný svet lákal,
nikdy sa mu nepoddal.
Na chrbte nosieval
ťažké srdcia zo zranení,
chcel, nech sa odľahčí láska.
Lietal aj unavený.
Lietal aj unavený.
Odnesiem vás
na chvíľu tam,
kde cnosti prežili.
Ostaňte v láske
a ona ostane s vami,
ostane s vami,
aj keď ste bez sily.
Vznášal sa nad krajinou,
spievať chodil do mlynov
tam, kde mu čerstvý chlieb hádzal
mlynár s rodinou.
Raz ráno zastavil sa
aj u mňa pri okne,
chcel odniesť srdce mi z búrky
nech už viac nezmokne.
Nech už viac nezmokne.
Odnesiem vás
na chvíľu tam,
kde cnosti prežili.
Ostaňte v láske
a ona ostane s vami,
ostane s vami,
aj keď ste bez sily.
V nádhernom lietaní
srdce mi ochráni.
Cítim sa bezpečne jak dieťa
pri láskavom prijímaní.
V nádhernom lietaní
aj mňa si podmanil.
Môj drahý kormorán pierka
na pamiatku nechal mi.
Môj drahý kormorán pierka
na pamiatku nechal mi.
|
||||
5. |
Lara
02:57
|
|||
|
A pustím si tú pesničku dokola a dokola
a budem písať o tom, že sa mi niečo stalo
s dušou a so životom.
Že som sa na chvíľu pozdvihla nad mestá,
bez krídel lietala nevesta, bez svadby.
Možno sa vydala, možno len chcela by.
Na bolesť hlavy už lieky mi nestačia.
A každé kroky vždy chodníky poznačia.
A rany budujú vždy niečo zázračné,
sú predzvesť poriadku, ktorý sa nezačne
pokiaľ ho nevpustím do domu.
Mám slabosť pre výšku,
hľadiac si z balónu, ale nie z balkónu.
Mám slabosť pre veci, ktoré ma nesklamú,
taktiež pre smery, čo pevné ostanú.
Už som sa rozhodla z oboch ciest, ktorou ísť.
Počúvam Laru
a nespím už päť nocí,
pretože srdce ma nabáda odbočiť.
Odbočiť z modernej na cestu dobovú,
z červených kobercov na moju notovú.
Tam, kde mi podskočí srdce, tak tam som ja.
Ak sa mi stane, že málo mám pokoja,
so všetkým neprajným pustím sa do boja.
Na rýchle výhry aj tak neverím.
Ak vlastním dostatok, rada sa rozdelím.
Počúvam Laru
a nespím už päť nocí,
pretože srdce ma nabáda odbočiť.
Odbočiť z modernej na cestu dobovú,
z červených kobercov na moju notovú.
Počúvam Laru
a nespím už päť nocí,
pretože srdce ma nabáda odbočiť.
Odbočiť z modernej na cestu dobovú,
z červených kobercov na moju notovú.
A pustím si tú pesničku dokola a dokola
a budem myslieť na to, že zo všetkých ciest
najmilšia je táto.
|
||||
6. |
Cirkus
03:46
|
|||
|
Odsúdená duša volá do davu
na ľudí, čo jej nasadili zlatý veniec na hlavu.
Skúša zmeniť ešte tresty dané za skutky boľavé.
Sudca zvolal: "Nech sa stane!"
V tejto krutej oslave.
Cirkusanti ovešali šibenicu mašľami,
aby duša nespoznala verdikt,
čo je do jej srdca vpísaný.
Toho, čo ju zradil katom,
cez život ju zdobil zlatom.
Zvolila si zomrieť za to a teraz je spútaná.
Tatatáratarara, tatatáratarara
Tatatáratarara
Na uzly z lán sedí klaun a kŕdeľ vrán,
svedomie ma natreté lakom z oboch strán.
Zákon. Pripravení kati chytia dušu do dlane,
sudca vraví: "Nech sa stane!"
Všetky lístky vypredané.
Cirkusanti ovešali šibenicu mašľami,
aby duša nespoznala verdikt,
čo je do jej srdca vpísaný.
Toho, čo ju zradil katom,
cez život ju zdobil zlatom.
Zvolila si zomrieť za to a teraz je spútaná.
Tatatáratarara, tatatáratarara
Tatatáratarara
V dave sa cíti stratená.
Toto je zákon.
Sudca zvolal: "Mlč!"
Odsúdená na trest smrti,
veď na hlave máš veniec,
čo odnímu ti už len kati.
Cirkusanti ovešali šibenicu mašľami,
aby duša nespoznala verdikt,
čo je do jej srdca vpísaný.
Tatatáratarara, tatatáratarara
Tatatáratarara
Tatatáratarara, tatatáratarara
Tatatáratarara
|
||||
7. |
Banánová šupka
02:54
|
|||
|
Stojím na banánovej šupke,
zákruty života sú prudké.
Bez pevných základov
človek by zle dopadol.
Stojím a neisto sa šmýkam.
Potlesky sú domom z medovníka,
keď sa ich prejete,
treba ubrať tempo v rozlete.
Doprajeme druhým,
len keď sa im nedarí.
Dobro to je vlastnosť,
ktorú vidieť na tvári.
Zvykáme si rýchlo
na obľubu na mólách.
Preto sú aj pády,
aby duša pyšná nebola.
Stojím na banánovej šupke,
v pamäti mi každý blízky utkvel.
Chcem dávať najavo,
že nikoho nedám z kola von.
Ľúbim vás všetkých, čo ste pri mne,
ste v mojom srdci ako Tatry v hymne.
Radosť je väčší liek
ako teplý odvar z kamiliek.
Doprajeme druhým,
len keď sa im nedarí.
Dobro to je vlastnosť,
ktorú vidieť na tvári.
Zvykáme si rýchlo
na obľubu na mólách.
Preto sú aj pády,
aby duša pyšná nebola.
Doprajeme druhým,
len keď sa im nedarí.
Dobro to je vlastnosť,
ktorú vidieť na tvári.
Zvykáme si rýchlo
na obľubu na mólách.
Preto sú aj pády,
aby duša pyšná nebola.
Doprajeme druhým,
len keď sa im nedarí.
Dobro to je vlastnosť,
ktorú vidieť na tvári.
Zvykáme si rýchlo
na obľubu na mólách.
Preto sú aj pády,
aby duša pyšná nebola,
aby duša pyšná nebola,
aby duša pyšná nebola.
|
||||
8. |
Čižmy
04:51
|
|||
|
Čižmy mám schované, neviem
kráčať v nich po lane,
a na nohách cítim zem.
Zásoby nerobím, mám
prázdnejšie nádoby,
ktoré novou povahou napĺňam.
Keď málokto vie, čo myslím
a priateľské dni by sa mi zišli.
Nepochopení pribúda v nás,
keď lásku dávame na obraz.
Na ryhách od rieky sa koná bál.
Nepôjdem za niekým, čo u mňa zaváhal.
Príde, čo vyjasní nejasné,
vážim si náručia, čo nie sú dočasné.
Keď málokto vie, čo myslím
a priateľské dni by sa mi zišli.
Nepochopení pribúda v nás,
keď lásku dávame na obraz.
Keď málokto vie, čo myslím
a priateľské dni by sa mi zišli.
Nepochopení pribúda v nás,
keď lásku dávame na obraz.
Keď málokto vie, čo myslím
a priateľské dni by sa mi zišli.
Nepochopení pribúda v nás,
keď lásku dávame na obraz.
|
||||
9. |
8:30
04:15
|
|||
|
O 8. hodine ráno
ešte v posteli som
otvorila okno,
myšlienkam, čo nechceli,
vypariť sa z hlavy,
taktiež kvôli vzduchu,
ktorý práve prehodnotil
úsudky mi, či sú ešte stále zdravé.
Oči som pretrela si
uterákom z Billy,
čo sme ešte včera
v Námestove kúpili,
akoby mi moje šťastie
tenké ľady nosili.
Ach, prečo človek je tvor slabý,
ale rozumný
a prečo ten, čo má rád husle,
hráva na bubny?
A prečo ten, čo má rád toho
spolu nebudú?
Keď si to nepovedia,
aj tak duše ostanú im bez kľudu.
Už sme sa naučili
robiť pózy strnulé.
Kupovať slivky,
aj keď milujeme marhule.
Byť až príliš dokonalí.
Byť až príliš dokonalí,
hoci práve na chybách
sme v lepších ľudí vyrastali.
Hľadala som dlho pocit,
taký, čo ma omámi,
nebol v kvapkách alkoholu,
čo čašník nalial mi,
nebol v mojej nepokore
ani v očiach hľadiac hore.
Ach, prečo človek je tvor slabý,
ale rozumný
a prečo ten, čo má rád husle,
hráva na bubny?
A prečo ten, čo má rád toho
spolu nebudú?
Keď si to nepovedia,
aj tak duše ostanú im bez kľudu.
Zistila som, že len tam,
kde prinášame obety,
hľadala som v rôznych knihách,
v medailónoch od tety.
Hľadala som pravdu,
ale ona si ma našla prvá.
Pri prechádzke popri rieke
zistila som zásadné,
že ovocie nie je chutné,
ak pri sianí nepadne
na úrodnú pôdu.
O 8:30 ráno som si dala iba vodu
s tým, že som si prisľúbila,
že nebudem iba hlinou.
Ticho, mi bude nápoj väčší
ako pohár s vínom.
|
||||
10. |
Karavan
04:04
|
|||
|
Dajme si spoločne, dnešný obed v záhrade,
23 stupňou v chládku v našej nálade.
Chcem v poliach makových, tancovať tak buď pri tom,
chcem retro fotky ktoré spraviš mi Zenitom.
Chcem v retro košeli nazbierať plný džbán,
chcem stebou cestovať a pomalovať karavan.
Spať len tak pod nebom, svietiť len ohníkom,
nebát sa usmievať a nevysieť na nikom.
Na úsmev na perach netreba mi víno,
stačí mi iba rúž vo farbe rubínov.
V zapade slnka sa prežiari opona,
tancujme v muzike Erica Claptona.
Keď ťa mám pri sebe, vôbec sa nebojím,
aj keď ma pustíš tak si budem stáť za svojím.
Keď ma máš v náručí, znesiem aj zlyhania
a žiadne krivdy ma už ničím nezrania.
Chcem sa len zatúlať po dňoch a po nociach,
základom úspechu je odovzdanie ovocia.
Dajme si spoločne horské dráhy do plánov,
posledné po čom túžim je byť spútanou.
Nehlaďme na reči tých čo nám neprajú,
posledné po čom túžim je soľ do čaju.
Upleť mi čelenku, tú čo mi pristane,
niekedy baví ma sedieť aj na hrane.
|
||||
11. |
Ko/mäta/
03:17
|
|||
|
Vždy, keď sa ráno zobudil,
nechal si srdce obmotať len
lístkami mäty,
čo osviežia deň.
Chytil tri struny v D-dure,
zahral svoj príbeh,
keď kráčal s ňou na horách,
na horách snov.
Vídal ju len ako kométu,
vtedy s ňou vždy zaletel.
V nádhernom kľude odetú.
Najkrajšiu vílu na svete.
Pred jeho domom vyrástli
tri vlčie maky.
No tentokrát zasypal nimi
jamu svojich strát.
Kráčal len tvarou ku slnku
a práve toto bol preňho liek,
hneď popri speve sýkoriek.
Vídal ju len ako kométu,
vtedy s ňou vždy zaletel.
V nádhernom kľude odetú.
Najkrajšiu vílu na svete.
Keď nájde svoju kométu,
ľudia im z lásky siete upletú.
Nechce ísť bez nej do sveta,
aj keď jej patrí iná planéta.
Keď hľadí do mláky,
zdobieva oblaky.
Vídal ju len ako kométu,
vtedy s ňou vždy zaletel.
V nádhernom kľude odetú.
Najkrajšiu vílu na svete.
|
||||
12. |
Na pravom poludní
03:23
|
|||
|
Pristane ti hudba.
Pristane ti umenie.
Vášeň, čo má čili korenie.
Pristanú ti farby,
Najmä však jediná.
Vždy, keď si sadneš k malinám.
Náhle niečo viem,
že ti pristanem
na pravom poludní.
Zo všetkých dní
ten spoločný
pristane mi.
Pristane ti úsmev.
Pristane ti odvaha.
A tiež sila, čo strach premáha.
Pristanem ti možno,
keď sa trochu nahodím.
Radosť smie mať viacej poschodí.
Náhle niečo viem,
že ti pristanem
na pravom poludní.
Zo všetkých dní
ten spoločný
pristane mi.
Pristane ti ráno
a tiež pravé poludnie.
Vtedy svetlo dušiam pribudne.
Pristanú ti chvíle,
keď ma nevieš pochopiť
a keď vieš, že tak to musí byť.
Náhle niečo viem,
že ti pristanem
na pravom poludní.
Zo všetkých dní
ten spoločný
pristane mi.
|
||||
13. |
5 chlapov v kapele
03:21
|
|||
|
Nedá sa opísať slovami
humor, čo odznieva cestou.
Chlapci, mne dobre je tu s vami.
Ajdžinko, ty s tvojou vestou.
Meduško, ty s tvojim čili.
A Maťko, čo povie vtip len v správnej chvíli.
Vitko, čo čumáčik požil.
Pištík a jeho šamorínsky nožík.
Priznám sa vám na rovinu.
Milujem kávu a Dowinu.
Priznám sa vám, že je skvelé
mať päť chlapov v kapele.
Nedá sa opísať slovami
humor, čo je len mužom vlastný.
Chlapci, mne dobre je tu s vami.
Donúti mňa ženu básniť.
Každý z vás tou svojou troškou
prispieva k nálade, taktiež aj náš Jožko.
V duchu si zakričím yes,
keď nás zvučí BabyFace.
Priznám sa vám na rovinu.
Milujem kávu a Dowinu.
Priznám sa vám, že je skvelé
mať päť chlapov v kapele.
Najlepšou múzou zo všetkých múz
sú v životoch žien aj muži.
Navyše, keď hrajú dobré blues
a vedia si svoj život užiť.
Pevná zem a nebo modré.
Ktorej by nebolo s nimi vždy tak dobre.
Silný hlas a zdravé líčka.
Takých si musíte hýčkať.
Priznám sa vám na rovinu.
Milujem kávu a Dowinu.
Priznám sa vám, že je skvelé
mať päť chlapov v kapele.
Priznám sa vám na rovinu.
Milujem kávu a Dowinu.
Priznám sa vám, že je skvelé
mať päť chlapov v kapele.
Mať päť chlapov v kapele.
|
||||
14. |
Raňajky s Alfrédom
02:38
|
|||
|
Jedného dňa postavím si dom
na Dunaji hneď za Alfrédom,
aj keď neviem ako vyzerá.
Počula som, že si prestiera
raňajky priamo v prírode.
Pečené pstruhy, čo si loví vo vode.
To musí byť fajn,
to sa mi páči,
aj keď ho nepoznám.
Na jar sadiť kvety pred dvere,
v zime šmýkať sa na jazere.
V každom ročnom období
raňajkovať v rukách prírody.
A hádzať žabky do vody,
popritom západ slnka, ohník urobí.
To musí byť fajn,
to sa mi páči,
aj keď ho nepoznám.
A hádzať žabky do vody,
popritom západ slnka, ohník urobí.
To musí byť fajn,
to sa mi páči,
aj keď ho nepoznám.
|
||||
Sima Martausová Bratislava, Slovakia
Všetko, čo sa mi v živote deje - je pre mňa veľký dar. Každú vytvorenú pesničku, každého človeka a každého hudobníka, ktorého som na tejto svojej „ceste hudbou“ stretla si veľmi vážim. Mám radosť z toho, že môžem tvoriť, spievať a deliť sa o svoje pocity s Vami. A ďakujem Vám za to, že pri mne stojíte a robíte mi radosť tým, že ste:-) ... more
If you like Sima Martausová, you may also like:
The tender UK psych folk on “Continuum” explores motherhood through song.
go to album
Sorry I'm So Sensitive
by Bea Stewart
The second EP from Northern Irish singer-songwriter Bea Stewart runs from gentle folk to pillowy pop ballads, all perfectly executed.
go to album
The Room
by Fabiano do Nascimento & Sam Gendel
featured on Bandcamp Radio Jan 9, 2024
go to album
Stirring Americana set to acoustic arrangements and topped by the legendary Alice Gerrard’s lovely, world-wise voice.
go to album
Michelle Stodart’s folk music captures hope in melancholy, addressing the transformational aspects of the most challenging times.
go to album
Veneer (20th Anniversary Deluxe Edition)
by José González
featured on Bandcamp Radio Aug 29, 2023
go to album
Introspective, homespun folk tunes from John Donne that feel informed by the sugary bleakness of '80s and '90s indie pop.
go to album
